Povodeň
Pojem povodeň sa vyskytuje v rôznych súvislostiach vo viacerých právnych predpisoch Slovenskej republiky, pričom všetky predpokladajú, ţe samotný pojem je definovaný v právnej norme, ktorá právne upravuje manaţment povodňových rizík. V súčasnosti je týmto právnym predpisom zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manaţmente povodňových rizík obsahuje definíciu pojmu povodeň, ktorá je výsledkom určitého rozumného kompromisu členských štátov Európskej únie. Pri jej hodnotení treba vychádzať zo skutočnosti, ţe naprieč Európou sú značne rozdielne prírodné podmienky, príčiny vzniku povodní, ich samotný priebeh a tieţ následky. Z toho dôvodu preváţila snaha v definícii povodne charakterizovať všeobecné, spoločné znaky povodní a vyhnúť sa podrobnostiam, ktoré mohli komplikovať implementáciu smernice 2007/60/ES. V kapitole I článku 2 ods. 1 smernice 2007/60/ES je pojem povodeň definovaný ako dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou a patria sem povodne spôsobené riekami, horskými bystrinami, občasnými vodnými tokmi v oblasti Stredozemného mora a záplavy pobreţných oblastí z mora, ale nemusia sem patriť povodne spôsobené kanalizačnými systémami. Podľa definície
v smernici 2007/60/ES sú pre povodeň charakteristické tri základné znaky:
1. Povodeň musí zaplaviť územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou.
2. Povodeň zvyčajne spôsobuje voda vyliata z vodných útvarov – z riek, bystrín, dočasných vodných
tokov alebo z mora.
3. Záplava územia spôsobená poruchou technického zariadenia môţe, ale nemusí byť povaţovaná za
povodeň.
Prírodné podmienky na Slovensku a na základe dlhoročných praktických skúseností vypracovaný systém organizácie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác vykonávaných v čase nebezpečenstva a priamo počas povodní vyţadovali konkrétnejšiu definíciu pojmu
povodeň, ktorú ustanovuje § 2 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami. Zákon č. 7/2010 Z. z., rovnako ako smernica 2007/60/ES, charakterizuje povodeň ako dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Oproti smernici 2007/60/ES však zákon č. 7/2010 Z. z.
presnejšie opisuje príčiny záplav, ktoré sa považujú za povodeň, pričom zaplavenie územia spôsobuje, alebo spôsobujú:
1. prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku:
a) pri zväčšení prietoku vody (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2010 Z. z.),
b) v dôsledku chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo vytvorenia iných pre kážok v koryte vodného toku, na mostoch a iných objektoch križujúcich vodný tok (§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z.),
c) po poruche alebo havárii na vodnej stavbe (§ 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2010 Z. z.),
2. vnútorné vody:
a) pri dočasne zamedzenom prirodzenom odtoku vody zo zrážok alebo topenia snehu do reci pientu (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2010 Z. z.),
b) vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, ktoré spôsobil dlhotrvajúci vysoký vodný stav vo vodnom toku (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 7/2010 Z. z.),
3. povrchový odtok:
a) následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu (§ 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2010 Z. z.),
b) vytvorením prekážok odtoku vody na území (§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z.).
Písomné záznamy o povodniach sú známe od najstarších čias. Najhoršie záplavy na území Slovenska sa udiali na Dunaji v roku 1501 a sú považované za trojtisícročnú vodu, prietok Dunaja vtedy dosahoval pri Bratislave hranicu 14 000 m³/s, teda o tretinu viac, než bol prietok pri neskorších povodniach. Ďalšie povodne vyznačujúce sa veľkými ekonomickými a ľudskými škodami boli zaznamenané na Dunaji napr. v júni roku 1965, kedy došlo v dôsledku dlhotrvajúceho vysokého stavu hladiny 15. júna 1965 k pretrhnutiu hrádze pri Patinciach a o dva dni neskôr pri Číčove. V dôsledku čoho bolo potrebné z postihnutých oblastí evakuovať vyše 54 000 ľudí, pričom bolo úplne zničených 3474 domov. Vďaka obetavosti a disciplinovanosti si povodeň nevyžiadala žiadne obete na životoch.Veľké povodne boli známe i v údolí Váhu. Jedna z najsilnejších sa odohrala 26. augusta 1813, prišlo pri nej o život najmenej 243 ľudí, zaznamenané boli vysoké škody na majetku. Ťažké povodne spôsobila 28. a 29. júna 1958 pomaly sa pohybujúca tlaková níž nad Tatrami, ktorá spôsobila počas 2 dní úhrny zrážok presahujúce 100 mm/m2. Hladiny vodných tokov pri tom prekonali svoje 100 ročné maximum. Podobná situácia sa v Tatrách opakovala v júli roku 2008. Medzi toky ohrozujúce svoje povodie záplavami patria i Hron, Morava, Poprad, Dunajec, Bodrog a Hornád na sútoku s Torysou.
Zdroj: 1. Wikipedia
3. Smernica Európskeho parlamentu 2007/60/ES